ASGS po desiatich rokoch

Reminiscencia Jána Peča

Pane, ste senior ?

Počas mojej prvej hráčskej sezóny som sa držal pekne doma, v Bernolákove. Ale, hneď nasledujúca ma obohatila o prvé medzinárodné skúsenosti. Dunajský pohár, táto, dalo by sa povedať, že takmer  túra, sa hrala na štyroch ihriskách. Odštartovala na jar v roku 1997. Dnes  mi je za Dunajským pohárom aj ľúto. Žiaľ, ako skoro začal, tak rýchlo aj skončil. Škoda. Vtedy, golfové kluby z Viedne, Budapešti, Prahy a Bratislavy zorganizovali súťaž, ktorá sa hrala na ihriskách v Süssenbrune, St. André, Motole a v Bernolákove. Tri metropoly ležiace na Dunaji pozvali medzi seba aj golfistov z Prahy. Do Viedne a Budapešti je to síce od nás menej kilometrov, ale napriek tomu, do Prahy sme mali a zdá sa mi, že aj stále máme akosi bližšie. To je hádam tiež  odpoveď na otázku, že prečo aj Praha, keď tadiaľ Dunaj netiekol a netečie. A práve motolská  skúsenosť výrazne ovplyvnila môj, práve sa prebúdzajúci golfový život. Pri odovzdávaní výsledkovej karty ma totiž riaditeľ turnaja zaskočil otázkou: „Pane, ste senior“?  Ani som netušil, čo a ako by som mu mal odpovedať. Vôbec som nechápal o čo mu ide. A on, vidiac môj zmätok a zneistenie, ktoré svojou otázkou spôsobil, začal vysvetľovať. A povedal mi pekne po poriadku čo má na mysli a kto je v golfe senior. Pražania totiž chceli oceniť aj víťaza seniorskej kategórie, ale potrebovali mať istotu, že táto veková kategória je dostatočne početná. Svojich štyroch seniorov poznali, ale ako je to so seniormi v dunajských tímoch nevedeli. Od nás sme tam vtedy boli viacerí. Aj v maďarskej a rakúskej výprave sa nejakí našli a domáci  teda mohli bez obáv z porušenia propozícií súťaže, vyhlásiť výsledky aj v tejto kategórii. A na to, aby sme sa dozvedeli, že v golfe existuje seniorská veková kategória a, že niekoľkí už aj seniormi sme, tak na to sme  potrebovali ísť do sveta na skusy.  Nás, začínajúcich slovenských seniorov tento zážitok naozaj pozitívne naštartoval. Veru ani nepretieklo veľa vody dole Dunajom a už sme mali na stole správy o tom, ako to funguje.  Vzorové stanovy, organizačný poriadok a základné informácie o seniorských štruktúrach v Európe a vo svete. To všetko iniciatívne pozbieral pri svojich golfových potulkách svetobežník Jožko Munka.

Komu sa nelení, tomu sa zelení.

Nám sa veru zazelenalo, až to fičalo… V apríli 1998 sme v Bernolákove založili prvú seniorskú bunku. Dostala priliehavé meno. Bieli vlci. Svorku, ktorá má dnes úctyhodných dvadsaťdva  vlkov a vlčíc založili: Marián Rybár, Metod Segéň, Jozef Munka, Peter Gál a Ján Pečo. Heraldikom svorky je od jej zrodu až doteraz  Dan Jurkovič. Svorka Bielych vlkov posilnená o priateľov z Čiernej vody Rudka Ondreičku a Janku Hutníkovú sa už nedala zastaviť. Nepoľavovali sme v úsilí a asi sme chytili zelenú vlnu.

Zakladáme asociáciu

Asociácia seniorských golfistov Slovenska uzrela svetlo sveta v júni roku 2000. Ustanovujúca konferencia sa konala na Čiernej vode. Mala dve časti. Rokovanie bolo v konferenčnej miestnosti Hotela Kamila a jej športová časť prebehla na dráhach a grínoch priľahlého Národného golfového centra. Spomínam si ako sme počas príprav konferencie viedli presvedčovacie rozhovory a rozmýšľali o tom ako podeliť funkcie. Nebolo to jednoduché. Zdalo sa nám, že by sme potrebovali obsadiť viac pozícií v asociácii ako sme vtedy mali členov. Ďalšou prekážkou, ktorú sme museli postupne prekonávať a nakoniec aj zdolať, bola naša „vrodená skromnosť“. Tá sa prejavovala aj tak, že vlastne nik nechcel dosť dobrovoľne prijať žiadnu funkciu. Asi to bolo spôsobené aj tým, že všetci sme už boli dosť skúsení a až príliš dobre sme vedeli, že s funkciami nám pribudne práca a ešte raz práca, ale odmena a uznanie sú v nedohľadne…

Nakoniec sme všetci všetkých vzájomne presvedčili a debaty šťastlivo ukončili. A na konferencii hlasovaním potvrdili vedenie asociácie takto. Prvým, a doposiaľ jediným a jedinečným prezidentom sa stal Peter Gál. Post viceprezidenta sme prisúdili Metodovi Segéňovi. Marienka Segéňová dostala na starosť pokladňu a hneď na mieste povyberala od účastníkov konferencie prvé členské príspevky. Janka Hutníková, tak tá dostala do vienka  revíziu hospodárenia. Milan Lasica bol zvolený do funkcie pre styk s verejnosťou a médiami. Ľudka Turčanová zobrala pod ochranné krídla ženy. Tie sme mali pri vzniku ASGS štyri. Mne s dôverou zverili pozíciu člena výkonnej rady, ktorý bude organizovať a riadiť športový život. Marián Rybár a Jozef Munka dostali na starosť vzťahy so susedmi. Rudi Ondreička pripravil stanovy asociácie a stal sa aj jej prvým sekretárom. Ako vidíte, rozdelenie funkcií sme zvládli, ale bolo to skutočne len tak, tak. Ak zoberieme do úvahy, že na konferencii sme boli prítomní dvanásti, čo bola takmer sto percentná účasť vtedajšej členskej základne tak iste uznáte, že to bol úctyhodný výkon.

Predierame sa do sveta

A hneď po zrode ASGS a jej akceptovaní slovenskými úradmi a inštitúciami sme sa začali predierať do medzinárodných štruktúr. Najskôr sme sa stali v júli 2001 asociovaným členom European Senior Golf Association a v auguste o rok neskôr sme už boli jej riadnym členom. A stali sme sa teda aj medzinárodne akceptovaní. A to je dobre. Spájala a stále nás spája vôľa stretávať sa, hrať golf a starať sa o svoje zdravie. Prečo o tom píšem? Viete, je v tom aj trochu hrdosti, ale iste aj štipka márnomyseľnosti. Ale píšem o tom aj preto, že máme to naše prvé vážne jubileum a bol som o príspevok požiadaný a tiež preto, aby som vám neskôr narodeným potvrdil, že ak ste sa dali na golf, tak ste na dobrej ceste. A ak budete mať v živote dostatok skromnosti, pokory, vytrvalosti a tiež nevyhnutnú dávku šťastia, tak  príde rad aj na vás a rozšírite naše rady. Ale viete čo mi vŕta v hlave? Napriek tomu, že v našej seniorskej družine to dobre klape,  neraz sa pristihnem pri myšlienke: „ A nebolo by mi lepšie keby som bol narodil o nejakých pár rôčkov neskôr a teraz by som mohol byť juniorom“ ?

Vlci v divadle

Teraz dovoľte oživiť jeden nevšedný zážitok. V tých časoch bolo zhruba 90 percent členskej základne slovenských senioriek a seniorov členmi bernolákovského golfového klubu. Žili sme príkladným športovým a spoločenským životom. A teraz ten zážitok. Milan Lasica nás všetkých pozval do divadla. A predstavte si, že my sme naozaj prišli a podotýkam, že primerane odetí. Milan Lasica, Milan Kňažko a Marián Labuda nám zahrali Kumšt. Tak sa tá hra volá. Po jej skončení bolo posedenie. Celý, neopakovateľný a asi preto aj nikdy nezopakovaný večer sa niesol pod heslom: „Aj vlci boli sýti, aj divadlo ostalo celé“. Stalo sa tak 14. decembra 2001.

Chytili sme zelenú

Dnes už máme za sebou prvé kroky, úspechy i pochybenia. Desať rokov a mnohé mi pripadá, ako by to bolo len toť, včera. Na prvý pohľad a aj z predchádzajúcich riadkov sa človeku môže zdať, že to všetko išlo ľahko, akoby po masle. Ale tak úplne samo od seba sa nikdy a nič na svete neudeje a nestalo sa tak ani v našom prípade. Bez vánku sa ani lístok na strome nepohne. A preto bolo dobre, že mal kto priložiť ruku k dielu. Na začiatku cesty bolo hádam najdôležitejšie zorientovať sa a prelomiť ľady. Chýbali domáce skúsenosti a nemal nám kto poradiť, tak sme hľadali pomoc u najbližších, v seniorskom chápaní golfu už skúsenosťami vyzbrojených susedov. Začali sme teda navštevovať seniorské turnaje v Rakúsku, Maďarsku a najmä v Čechách.

A dychtivo sme sa učili.

Učili sme sa všetko. Hrať golf, organizovať turnaje, ako so šarmom odovzdávať ceny a napríklad tiež to, ako narábať s domácimi gastronomickými špecialitami a národným folklórom pri spoločenských podujatiach pred začatím a záverom turnajov. Popri učení sme si hlavne hľadali priateľov a ich prostredníctvom sme potom postupne, vytrvalo a trpezlivo presadzovali naše záujmy. Upevňovanie priateľstiev s najbližšími susedmi, to bola cesta, po ktorej sme ich nenápadne priviedli k nám, na naše turnaje a šampionáty. A ich priatelia sa stávali našimi priateľmi. A pomocou nich sme prekonávali počiatočný chlad a odstup. A bariéry vo vzťahoch boli zo dňa na deň menšie, ľady sa lámali a nám sa otvárali vstupné dvere do medzinárodných golfových štruktúr. Dobre si pamätám ako nám pomáhali a lobovali za nás napríklad Radim Matolín, Johanes Dietrich alebo András Krasznai.

Rozhodujúci a definitívny zlom v našom úsilí urobil Paul Loze. Vtedajší prezident Európskej únie seniorských golfových asociácií a uznávaná osobnosť európskeho golfu prišiel na Slovensko v máji 2002. Jeho návšteva bola síce krátka, ale pre nás veľmi užitočná. Pre krátkosť času sme mu stihli ukázať len ihriská v Lozorne, Bernolákove  a Piešťanoch. Tále a Tatry sme predstavili len na fotografiách a výkresoch. Našou hlavnou snahou bolo presvedčiť ho, že čo nevidieť budeme mať niekoľko moderných golfových areálov s potrebným vybavením a že čoskoro budeme schopní usporiadať golfové turnaje na medzinárodnej úrovni. To sa nám podarilo. Presvedčili sme ho a dnes som rád, že sme ho nesklamali. Odchádzal spokojný. Najviac sa mu páčilo v Piešťanoch. Pri prehliadke zbierky piešťanských historických fotografií poznamenal: „Priatelia, veď vy máte nie len optimistickú  budúcnosť, ale aj dôstojnú golfovú minulosť a členstvo v európskej seniorskej rodine vám patrí plným právom“. A týmito slovami podporil našu kandidatúra na valnom zasadnutí,  ktoré sa konalo počas Majstrovstiev Európy družstiev dňa 8. augusta 2002.  Pre nás historické Valné zhromaždenie ESGA bolo v holandskom Eindhovene a našu asociáciu tam zastupovali Peter Gál a Metod Segéň.

Neuveriteľné sa stalo skutkom.

Na všeobecné prekvapenie o našom vstupe sa ani nehlasovalo. Po splnení predpísaných formalít a záverečnom slove Paula Lozeho účastníci povstali a za riadneho člena ESGA nás prijali súhlasným, dlhotrvajúcim potleskom. „Standing ovation“. Už sme mali v rukách  kľúče k pravidelnej účasti na vrcholných európskych súťažiach. A ponúknutú šancu sme chytili rovno za rohy a už sme ju z rúk nepustili . Naše tímy svojim športovým vystupovaním a vedenie asociácie citlivou diplomaciou umne kreovali našu pozíciu. Dostalo sa nám prvé vážne uznania. Na Táľoch sa v lete 2006. konali Majstrovstvá Európy družstiev v kategórii masters. Aj ich perfektný priebeh a pohostinná atmosféra nás posunula o stupienok vyššie. Získali sme najvyššiu dôveru. V roku 2011. usporiadame XXX. Majstrovstvá Európy a Európsky pohár družstiev v hlavnej vekovej kategórii. Je to pre nás povzbudením, ocenením, ale hlavne príležitosťou a záväzkom. Veď pripravujeme najväčšie a zároveň aj najvýznamnejšie podujatie, aké sa doteraz na Slovensku ešte nekonalo. Len pre základnú informáciu nech poslúžia nasledujúce údaje. Na majstrovstvách bude štartovať 264 hráčov z 22 krajín, hrá sa na dvoch ihriskách, počas dvoch tréningových a troch súťažných dní. K tomu treba prirátať významné spoločenské a pracovné podujatia ESGA, vrátane jej valného zhromaždenia. Počas majstrovstiev budeme naozaj v centre pozornosti. Verím, že dôveru, ktorou sme teraz mimoriadne poctení, potvrdíme a na našu krajinu a XXX. ME budú všetci zúčastnení spomínať len v tom najlepšom. A hádam to nevyznie neskromne, keď si myslím, že v prvom decéniu sme sa neulievali, práve naopak, usilovali sme sa a dúfam, že prvé brázdy na našom dedičnom golfovom poli sme vyorali rovno a poctivo.

Majstrovské súťaže

Od založenia ASGS sme usporiadali desať ročníkov Majstrovstiev Slovenska na rany, tri ročníky Majstrovstiev Slovenska družstiev a dva ročníky majstrovstiev na jamky. Aj z úvodných riadkov sa dá usúdiť, že úmerne s rozrastajúcou sa členskou základňou sa postupne spestrovala aj ponuka majstrovských súťaží. Ale, napriek viditeľnému progresu, ich zbierka stále nie je kompletná. Doteraz chýbajú napríklad majstrovstvá na jamky v dámskej kategórii alebo majstrovstvá v kategórii masters vo všetkých súťažných modusoch. Ale, čo nie je môže byť. Na to všetko postupne príde, len musíme ešte chvíľu vydržať. Musí nás byť ešte o trošku viac a viacerí sa musíme prehupnúť cez magickú sedemdesiatku a bude aj masters kategória…Vidíte, budeme mať čo robiť aj v práve sa začínajúcom – druhom decéniu.

PREHĽAD  VÝSLEDKOV

Majstrovstvá  Slovenska

 na rany

                           ženy                        muži  
rok ročník národné medzinárodné národné medzinárodné ihrisko
2000 I.  _  _ Thomas  _ Bernolákovo
        OWEN    
2001 II.  _  _ Ján Ján Bernolákovo
        PEČO PEČO  
2002 III.  _  _ Karol Jiří Schönfeld
        BALNA KODEŠ  
2003 IV.  _  _ Gabriel Jiří Hainburg
        HRANKOVIČ KODEŠ  
2004 V. Mária Mária Viliam Ján Tále
    ROHÁČOVÁ ROHÁČOVÁ MAROŠ SCHOVÁNEK  
2005 VI. Ľudmila Ľudmila Vladimír Jiří Tále
    TURČANOVÁ TURČANOVÁ MITRO KODEŠ  
2006 VII. Ľudmila Katalin Horst Wolfgang Veľká Lomnica
    TURČANOVÁ MADARAS PAUGGER HUFNAGL  
2007 VIII. Ľudmila Ľudmila Anton František Veľká Lomnica
    TURČANOVÁ TURČANOVÁ STRNAD MŰNSTER  
2008 IX. Naďa Naďa Viliam Viliam Veľká Lomnica
     HOLEČKOVÁ  HOLEČKOVÁ  MAROŠ  MAROŠ  
    2009       X. Mária Mária Ľuboš Koos Veľká Lomnica
    FALATHOVÁ FALATHOVÁ GEREK Van der KNOOP  

Majstrovstvá Slovenska družstiev

Doteraz sa uskutočnili ich tri ročníky. Prvý krát bojovali o majstrovské tituly klubové tímy v auguste 2007. vo Vysokých Tatrách. Víťazom sa stalo družstvo GC Pegas

v zložení – Viliam Maroš, Ján Lešo, Jozef Herczeg a Anton Holos.

Druhý ročník sme usporiadali v auguste 2008. na ihrisku v Hainburgu. História sa zopakovala a víťazstvo si odniesli Biele kone z Lozorna. Hrali v rovnakom zložení, ako pred rokom.

Tretí ročník bol opäť v Hainburgu. Biele kone z Lozorna dosiahli hattrick a potvrdili vyrovnanosť a stabilitu športovej formy. V zložení tímu nastala jedna zmena. Po operácii kolena chýbal Viliam Maroš, nahradil ho Andrej Černák.

Majstrovstvá Slovenska v hre na jamky

Táto majstrovská súťaž je zatiaľ najmladšia. Napriek tomu jamkovka všetkých očarila a má nádejnú budúcnosť. Máme za sebou dva ročníky – 2008 a 2009. Oba doterajšie šampionáty sú si veľmi podobné. Hrali sa v rovnakom mesiaci, na tom istom ihrisku a do tretice aj víťaz je totožný.

Teda spočítané a podčiarknuté, hralo sa v septembri, na hainburgskom ihrisku a majstrom bol Ján Lešo.

Ján Pečo, 2010